Tancujúci diabli Venezuely

Prepojenie kultúry a náboženstva môžeme vo Venezuele vidieť prostredníctvom viacerých zaujímavých tradícií. Jednou z nich sú Tancujúci diabli, kresťanská slávnosť, ktorá si vďaka svojej unikátnosti vyslúžila zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Podstata sviatku

Tieto oslavy sú neodbytne späté s mestečkom San Francisco de Yare v štáte Miranda a konajú sa vždy na 9. štvrtok  po veľkonočnom zelenom štvrtku. Sú teda venezuelskou variáciou na slávnosť Corpus Christi, Božieho tela a ich podstatou je dokázať nadvládu dobra nad zlom a dokázať svoju oddanosť Najsvätejšej sviatosti. Aby ju preukázali, tanečníci sú prezlečení do výrazne červeného oblečenia a nosia masky, ktorými by mali pripomínať Lucifera a čertov. Ak ich pozorujete počas tanca, zdá sa vám, akoby boli posadnutí, touto formou sa však len chcú očistiť od svojich hriechov. Nosia so sebou kríže, ružence a ďalšie kresťanské symboly a počas tancov sa aj modlia, aby sa týmto spôsobom chránili pred zlom a jeho pokušeniami.

Organizáciu tancujúcich diablov majú na starosti náboženské bratstvá a spoločnosti, ktoré prináležia k Spoločnostiam najsvätejšieho (Sociedades del Santísimo). Tieto spoločnosti pochádzajú z 18.storočia a predpokladá sa, že patria k najstarším svojho druhu na americkom kontinente. Tanec na uliciach je mužskou záležitosťou, ženy tancujú buď v domovoch, dávajú pozor na deti alebo tanečníkov sprevádzajú, aby im podali nápoje. Tiež sú však oblečené v červených sukniach, zatiaľčo blúzy sú bielej farby.

Súčasťou osláv sú aj rozsiahle omše, stavanie oltárov a návštevy diablov do domov významných členov ich spoločností alebo do domov nedávno zosnulých osôb. Väčšina diablov nosí na svojich kostýmoch aj rozličné kuriózne doplnky, ako sú napríklad prilepený chvost zakončený zvončekom, ďalšie zvonce okolo pása, bič zabraňujúci komukoľvek tanec prekaziť a malá soška menom maraca, ktorú nosievajú v pravej ruke. Tanec sprevádza hudba bubnov a jednotlivé pohyby sa viackrát opakujú. Celá procesia sa končí príchodom ku kostolu, kedy zvonia zvony a všetci sa po čase rozídu, aby si všetko zopakovali znovu na budúci rok.

Tancujúci diabli v iných častiach Venezuely

Aj keď sú najznámejší a najvýznamnejší Diabli z Yare, ich tradícia sa rozšírila aj za hranice mesta. Môžete sa tak stretnúť aj s Diablami z Naiguatá (Diablos de Naiguatá), v štáte Vargas. Títo tanečníci sa odlišujú v tom, že nosia bielu košeľu, ktorú pomaľujú krížmi, pruhmi a kruhmi. Dané formy by mali zabrániť aby nad nimi získalo moc zlo. V motívoch ich masiek už tiež neprevládajú čerti a demóni, ale morské živočíchy. Nenosia so sebou plášte ani biče, namiesto tých mávajú v rukách krucifixy.

Ďalšími venezuelskými diablami sú Diabli z Chuao (Diablos de Chuao) v oblasti Santiago Mariño v štáte Aragua. Ich masky sú farbené v červenej, čiernej, bielej a zdobia ich trojfarebné stuhy. V rukách im nechýbajú biče, posvätné relikvie a sošky maracá.

No a napokon tu máme aj Diablov z Tinaquillo, oblečených v čiernych saténových nohaviciach po kolená, sátenovej košeli v červenej farbe a čiernych punčochách.

Všetky spomenuté venezuelské tance boli v roku 2012 spoločne ako Tancujúci diabli Božieho tela (Diablos danzantes de Corpus Christi) zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Fotografie: © BigStockPhoto.com