Simón Bolívar a jeho dedičstvo Venezuele

Simóna Bolívara môžeme nepochybne považovať za najvýznamnejšiu osobnosť venezuelských dejín. Zanechal po sebe pečať dodnes viditeľnú po celej krajine a mnohí Venezuelčania ho považujú za skutočné stelesnenie ich vlasti a jej nezávislosti. Sú na Bolívara nesmierne hrdí a jeho činy a postavu si neustále pripomínajú dodnes.

Historický Bolívar

Netreba pritom zabúdať na fakt, že hoci bol Bolívar Venezuelčanom a práve vo Venezuele sa tak stal predmetom najväčšieho „kultu“; v skutočnosti pomohol k nezávislosti aj ďalším juhoamerickým a stredoamerickým štátom. Tými sú dnešná Kolumbia, Ekvádor, Panama a Bolívia.

Bolívar pochádzal z dôležitej rodiny, ktorej pôvod ležal v španielskom Baskicku a narodil sa v júli 1783 v Caracase pod dlhočizným celým menom Simón José Antonio de la Santísima Trinidad Bolívar Palacios y Blanco. Počas dospievania strávil časť života u príbuzných v Španielsku a neskôr aj vo Francúzsku a v Taliansku. Tu prisahá, že nebude mať pokoja, až kým nedosiahne nezávislosť Latinskej Ameriky. V roku 1807 sa vracia do rodnej vlasti a o niekoľko rokov neskôr sa stáva jedným z poslancov Kongresu, kde sa snaží presadiť v roku 1811 vyhlásenie nezávislosti, prekazené zásahom španielskej koruny.

Bolívar ani potom ale neprestal byť politicky a vojensky aktívny a čoraz viac ľudí ho začína nazývať El Libertador, teda Osloboditeľ. Keď sa vo februári 1819 stretli predstavitelia Venezuely, Novej Granady (dnešná Kolumbia a Panama) a Quita (súčasný Ekvádor), vyhlásili vytvorenie Kolumbijskej republiky a za jej prezidenta nebol určený nik iný ako Bolívar. Ten následne viedol mladú krajinu do viacerých víťazných bojov o jej prežitie.

O desať rokov neskôr však novo vytvorená republika prestávala fungovať  a proti jej centrálnej vláde sa dvíhali rebélie a tiež útoky na jej predstaviteľov. Toto všetko podlomilo Bolívarove zdravie a v decembri 1830 Osloboditeľ v kolumbijskej Santa Marte zomiera. Jeho telesné pozostatky boli o 12 rokov neskôr prevezené do Venezuely, kde odpočívajú v priestoroch Panteónu Nacional v Caracase dodnes.

Bolívarove idey zostávajú živé

Mnoho z Bolívarových myšlienok a prehlásení prakticky až do súčasnosti inšpirujú niektorých politikov a mysliteľov, ktorí v nich vidia prostriedok nato, ako dosiahnuť jednotu celej Latinskej Ameriky. Bolívar sa vždy prikláňal k demokracii, liberalizmu a ideálom francúzskej revolúcie, ako boli ľudské práva a rovnosť pre všetkých. Snažil sa zlepšiť životné podmienky chudobných ľudí, pôvodného obyvateľstva a oslobodiť čiernych otrokov, aby sa tak všetci postavili na stranu novovznikajúcej vlasti a podporili ju. Demokracia sa tak mala v štáte prejaviť v podobe sociálnej demokracie, mysliacej na všetkých občanov.

Uznával aj dôležitosť vzdelania a snažil sa zreformovať vzdelávací systém a dosiahnuť, aby malo k výučbe lepší prístup viac obyvateľov. Zakladal školy a vzdelávacie centrá. Po celý svoj život bol Bolívar aj vojakom a vytváral priestor pre skvalitňovanie armády. Všetky tieto idey sa venezuelskí politici vedení v minulosti Hugom Chávezom a dnes Nicolásom Madurom snažia napĺňať a pokračovať tak v Bolívarových krokoch.

Venezuela Bolívarovi

Ako som spomenula, viaceré krajiny Latinskej Ameriky vďačia Bolívarovi za veľa. Iba vo Venezuele však má jeho postava priam mýtický charakter a ľudia ho nazývajú nielen Osloboditeľ, ale aj Otec vlasti (Padre de la Patria). Jeho odkaz v novom oficiálnom názve štátu Venezuelská bolívarovská republika, v mene venezuelskej meny bolívar a v každom väčšom meste natrafíte na námestie Plaza Bolívar, ulicu Avenida Bolívar či najrozličnejšie pamätníky a monumenty pripomínajúce veľkého národného hrdinu. Nehovoriac o množstve kníh, vedeckých prác, dokumentov a prednášok, ktoré sa Bolívarom zaoberajú. Minimálne pre Venezuelčanov je tak Simón Bolívar týmto spôsobom stále živý.

Fotografie: © BigStockPhoto.com