Základné údaje a štatistiky o Venezuele
Ideálnym úvodom do tajov danej krajiny je prehľad základných údajov, ktoré by ste o nej mali vedieť. A to tak o krajine samotnej, ako aj o ľuďoch, ktorí ju obývajú. Povedzme si teda, čo by ste o Venezuele, Venezuelčanoch a Venezuelčankách mali vedieť skôr než sa do tejto juhoamerickej krajiny vydáte.
Venezuelská geografia
Aby sme sa do Venezuely dostali, musíme sa vydať na sever Južnej Ameriky, kde ju nájdeme pri Karibskom mori v Atlantickom oceáne a hraniciach s Kolumbiou, Brazíliou a Guyanou. Celková rozloha krajiny je 912 050 km2 , v čom je započítané tak pozemné teritórium, ako aj množstvo väčších a menších ostrovov, ktoré k Venezuele patria. Pobrežie a stredné časti štátu sú rovinatého charakteru, zatiaľčo na severozápade a juhovýchode sa dvíhajú do nebies vysoké pohoria, z ktorých je najvyšším bodom Pico Bolívar (5 007 metrov n. m.).
Venezuelské teritórium je bohaté na energetické a minerálne zdroje rovnako ako na rôznorodé druhy živočíchov a rastlín. Patrí mu aj jeden svetový rekord, keďže práve vo Venezuele sa nachádza najvyšší vodopád sveta, Angelov vodopád, ktorý dosahuje úctyhodnú výšku 979 metrov a jeho meno v pemónskom jazyku Kerepakupai Vená znamená „Skok z najhlbšieho miesta“. Po prírodnej stránke sa tunajšie územie rozdeľuje na 9 prirodzených regiónov, ktorými sú Andy, jazero Maracaibo, ostrovy v Karibskom mori, roviny Llanos, južné územie rieky Orinoco, pohoria Cordillera Central a Cordillera Oriental a tiež dva prírodné systémy nazvané Sistema Deltaico a Sistema Coriano.
Obyvatelia a obyvateľky Venezuely
Počet obyvateľov Venezuely stúpa z roka na rok a v súčasnosti na pohybuje okolo čísla 29 275 000. Najobývanejším mestom je hlavné mesto Caracas, kde žije asi desatina populácie, teda takmer 3 milióny ľudí. Ďalšími veľkými mestami krajiny sú Maracaibo, Valencia, Barquisimeto, Ciudad Guyana a San Cristóbal. Vo Venezuele je pritom paradoxné, že drvivá väčšina obyvateľstva (vyše 85%) žije v pobrežných oblastiach, zatiaľčo v rozsiahlych pralesoch na juh od rieky Orinoco prebýva len 5 % ľudí.
Miestna populácia je zmiešaná z pôvodného obyvateľstva, potomkov čiernych otrokov privážaných z Afriky a z európskych prisťahovalcov, predovšetkým zo Španielska, Portugalska a Talianska. Prví Taliani, ktorí sa sem dostali dali krajine aj jej dnešné meno, nakoľko im z diaľky jej pobrežie pripomínalo Benátky a preto ju nazvali ako Malé Benátky, Venezziola. Na národnej úrovni je všetkých súčasných obyvateľov úradným jazykom španielčina a niektoré domorodé jazyky (wayú, pemón, warao) sú v krajine rešpektované a uznané ako oficiálne pre príslušné kmene.
Vyše 90% obyvateľov sa hlási k rímsko-katolíckemu náboženstvu a v krajine okrem toho existujú aj menšie spoločenstvá Jehovových svedkov, adventistov, moslimov, hinduistov, budhistov a židov. Očakávaná dĺžka života dosahuje 78 rokov u žien a 72 u mužov a v priemere pripadá na jednu Venezuelčanku 2,32 dieťaťa.
Hoci má samozrejme ešte stále veľký priestor na zlepšovanie, počas vlády Huga Cháveza sa podarilo znížiť úroveň chudoby aj detskej a novorodeneckej úmrtnosti. Aj v odľahlejších oblastiach sa zlepšil prístup k pitnej vode, zdravotným službám a základnému vzdelaniu. Je ale otázne ako dlho sa podobnú situáciu podarí udržať či dokonca zlepšiť s ohľadom na radikálnosť aktuálnej venezuelskej politiky. Tá v posledných rokoch prinútila mnohých vzdelaných ľudí zo strednej a vyššej triedy emigrovať do zahraničia, zatiaľčo súčasne prilákala emigrantov z chudobnejších krajín Južnej Ameriky a iných častí sveta.
Fungovanie Venezuely a jej symboly
Aj keď bežne sa bavíme o Venezuele, v skutočnosti je jej celé meno Venezuelská bolívarovská republika. Pre účely samosprávy a ľahšej organizácie sa štátne územie člení na 23 štátov, dištrikt hlavného mesta a 72 ostrovov určených za federálne závislé územia. Najvyššia moc v krajine prináleží do rúk hlavy štátu, ktorý je súčasne prezidentom aj predsedom vlády. Potom čo v rokoch 1999 – 2013 túto funkciu zastával Hugo Chávez, ktorý tvár Venezuely navždy zmenil; na jeho miesto nastúpil jeho pokračovateľ Nicolás Maduro. Zákonodárnu moc vykonáva jednokomorové Národné zhromaždenie a jeho 165 poslancov.
Národnou hymnou Venezuely je pieseň „Gloria al bravo pueblo“ (Sláva odvážnemu ľudu) a farbami zase žltá, modrá a červená. Tieto nájdeme aj na štátnej vlajke, ktorú tvoria vodorovné pruhy v spomenutých farbách a poradí. V modrom pruhu sa pôvodne nachádzalo aj sedem bielych hviezdičiek, ktoré spolu vytvárali oblúk a pripomínali pôvodných 7 venezuelských provincií, ktoré sa spojili v boji o nezávislosť. Chávez však v roku 2006 pozmenil zástavu tak, že jej pridal ešte jednu hviezdičku, aby sa tak viac podobala na tú, ktorú využíval veľký národný hrdina Simon Bolívar a zároveň aby reprezentovala ďalšiu historickú provinciu Guyana.
Štátnou menou Venezuely je bolívar, ktorý sa člení na 100 centimos.
Fotografia: © DollarPhotoClub.com